KORYTNAČKY
Vložené 09.02.2020
Korytnačky (Testudinata) sú z triedy plazov (Reptilia) najpopulárnejšie zvieratá. V zajatí aj vďaka tomu patria medzi najrozšírenejšie teráriové zvieratá. Z hľadiska systematiky delíme korytnačky na skrytokrké (Cryptodira), ktoré tvoria väčšinu známych druhov a skrytohlavé (Pleurodira). Z hľadiska podmienok na chov delíme korytnačky na suchozemské a vodné druhy.
Korytnačky sú dlhoveké zvieratá. Vo voľnej prírode, ale aj v zajatí sa dožívajú niekoľko desiatok, pri najväčších druhoch dokonca stoviek rokov. Pohlavne dospievajú v závislosti od druhu a chovných podmienok vo veku od 5 do 15 rokov. Samce majú výrazne preliačený plastrón (pozn. brušná časť) a dlhší chvost. Korytnačky sú vajcorodé zvieratá. Dĺžka inkubácie je rôzna a môže sa pohybovať od dvoch mesiacov pri korytnačke zelenkastej (Testudo hermanni) až po takmer rok pri korytnačke lúčovej (Astrochelys radiata).
Korytnačka uhoľná Chelonoidis karbonárius.
Všeobecné informácie pre chov suchozemských druhov korytnačiek
Základná informácia pri chove suchozemských druhov korytnačiek je, že všetky bežne dostupné druhy sú viac alebo menej chránené. V rámci legislatívy je momentálne povinnosť nezameniteľne označovať druhy zaradené v rámci dohovoru CITES (Medzinárodný dohovor o obchode s ohrozenými druhmi živočíchov a rastlín) do prílohy I. Podľa nariadenia EÚ do prílohy A. K týmto jedincom je potrebné nadobudnúť od predchádzajúceho majiteľa okrem dokladu o nadobudnutí (napr. kúpna zmluva) aj Preukaz o pôvode exemplára (POP) a žltý CITES (pozn. Povolenie výnimky zo zákazu komerčných činností). Nadobudnuté zvieratá chovateľ eviduje na druhovej karte. Pri druhoch z prílohy CITES II (EÚ B) a CITES III (EÚ C) je potrebný doklad o nadobudnutí a vedie sa evidencia na druhovej karte. Pri starších jedincoch sa môže stať, že aj jedince z prílohy II (B) alebo III (C) majú nezameniteľné označenie, príp. POP a to z dôvodu neskoršej zmeny legislatívy. 
Korytnačka zelenkastá Testudo hermanni. Kajmanka dravá Chelydra serpentina.
Pre chov suchozemských korytnačiek vo vnútorných priestoroch je potrebné dostatočne veľké terárium, ktorého súčasťou musí byť substrát, miska na vodu, svetelný zdroj s UV-B žiarením, ktoré je potrebné pre zdravý rast a vývoj jedinca a lokálny zdroj tepla. Pre európske druhy sa teplota pod lokálnym výhrevom v letných mesiacoch môže pohybovať v rozmedzí od 30 do 35 ºC. Pre druhy z oblastí tropického dažďového pralesa zabezpečujeme teplotu lokálne do 30 ºC s vysokou relatívnou vlhkosťou 90 až 100 % v čase obdobia vlhka a v čase obdobia sucha zabezpečujeme vyššiu lokálnu teplotu do 35 ºC s nižšou relatívnou vlhkosťou. Pre púšťové druhy zabezpečujeme lokálny výhrev až do 40 ºC. Väčšina dnes bežne chovaných druhov suchozemských korytnačiek je herbivorných. Všeobecná zásada preto platí, že 70 až 90 % predkladanej potravy by mala tvoriť zelená potrava (rôzne druhy tráv, bylín, lúčne porasty, listová zelenina). Hlavným aspektom je striedanie základnej kŕmnej dávky. Ako doplnok sa používajú rôzne druhy ovocia a zeleniny, pri niektorých druhoch korytnačiek huby a pre zdravý rast a vývin panciera je potrebný okrem UV B aj vitamínovo minerálny premix. Každý druh však má svoje špecifické požiadavky, ktoré treba vedieť zohľadňovať pri výbere a zostavovaní kŕmnych dávok. Druhom zo suchších aridných oblastí sa predkladá v zimných mesiacoch dostatočné množstvo sena a nie sú až tak náročné na pestrosť predkladanej potravy ako druhy z tropických dažďových pralesov.
Všeobecné informácie pre chov vodných druhov korytnačiek
Chov najdostupnejších vodných druhov korytnačiek nepodlieha takým legislatívnym opatreniam v oblasti ochrany živočíchov ako chov suchozemských korytnačiek. Bežne dostupné druhy nie sú z veľkej väčšiny zaradené v žiadnych prílohách o ochrane živočíchov, príp. sú zaradené v najnižšej kategórii v rámci prílohy CITES III (EÚ C).
Pre chov korytnačiek vo vnútorných priestoroch potrebujeme dostatočne veľké akvaterárium, príp. akvárium, ktorého súčasťou by mala byť suchá oddychová časť s možnosťou lokálneho výhrevu korytnačiek, svetelný zdroj s UV-B žiarením a ako doplnok tam môže byť umiestnený filter a ohrievač vody.
Korytnačka zelenkastá východná Testudo hermanni boettgeri
Vodné druhy korytnačiek sú prevažne všežravé. Ako zdroj živočíšnej potravy môžeme predkladať rôzne druhy rýb, surové mäso a vnútornosti, hmyz, larvy a červy. Rastlinná potrava sa najčastejšie predkladá vo forme listovej zeleniny. Vodné druhy zvyknú mávať v zajatí s príjmom tejto potravy problém.
Pri veľkých sladkovodných druhoch korytnačiek ako je kajmanka dravá (Chelydra serpentina) a kajmanka supia (Macrochelys temminckii) môžeme predkladať aj primerane veľké hlodavce (potkany, myši, čerstvo narodené morčatá), príp. jednodňové kohútiky. Pri týchto dvoch druhoch je potrebné informovať, že sú zaradené na základe Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 143/2012 o chove nebezpečných živočíchov medzi živočíchy nebezpečné a podliehajú tak osobitným predpisom na držbu a chov. Externý chov korytnačiek je hlavne pre európske druhy najprirodzenejším spôsobom chovu a prináša so sebou veľa výhod. Tejto problematike sa preto chcem spoločne s opisom európskeho druhu korytnačky zelenkastej (Testudo hermanni) venovať v samostatnom článku v nasledujúcich vydaniach.
Text a foto Róbert Kirchner
